Čo je kresťanský pohreb?
Kresťanský pohreb predstavuje nielen obrady, zvyky a úkony vykonávané v súvislosti so smrťou a pochovaním zosnulej osoby, resp. s uložením urny s jej popolom a starostlivosti o hrobové miesto, ale aj modlitby odprevádzania zomierajúceho, útecha pozostalým príbuzným, pravidelné modlitby a najmä obetovanie svätej omše v deň spomienky na zosnulú osobu. Táto tradícia pramení v nádeji získania večného života, ktorý nám pripravil Ježiš Kristus svojim zmŕtvychvstaním. Konkrétne sa jedná o to, že Cirkev sa pravidelne modlí, aby zosnulý čím skôr zaujal miesto u Boha, ktoré nám pripravil Ježiš.
Je dovolené dať telo zosnulého na kremáciu?
Keďže v minulosti sa niektorí ľudia rozhodli pre kremáciu z dôvodu pohŕdania vierou v Boha, kňazi ich neodprevádzali do posmrtného života. V súčasnej dobe sa vykonáva cirkevný pohrebný obrad aj pred kremáciou a následne aj pred uložením urny sa požehnáva urnové miesto. Avšak veľmi sa odporúča telá zomrelých pochovávať do zeme, nakoľko aj sám Ježiš Kristus chcel byť pochovaný do zeme.
Ako je to s darovaním orgánov?
Darcovstvo orgánov si zasluhuje osobitné uznanie. Znamená hľadieť ďalej než len na seba samých, ísť za rámec individuálnych potrieb a veľkoryso sa otvárať širšiemu dobru. Pokladá sa to nielen za akt spoločenskej zodpovednosti, ale aj za vyjadrenie všeobecného bratstva, ktoré spája všetkých mužov a ženy s cieľom záchrany zdravia, ba života chorých, zbavených často akejkoľvek nádeje. Preto darcovstvo orgánov v zhode s etikou Cirkev odporúča ako šľachetný a záslužný čin.
Keď Ježišovi učeníci takto vedome a radostne ponúknu svoje orgány ešte pred svojou smrťou, je to nielen dar pre trpiaceho Pána, ktorý povedal, že všetko, čo sme urobili bratovi či sestre v núdzi, jemu sme urobili (Mt 25,40), ale tvárou v tvár súčasným tendenciám proti životu je takýto skutok konkrétnym svedectvom solidarity a veľkorysej lásky, ktorý pripomína, že život je darom do Boha a je posvätný.
Kňazi pochovajú každého človeka?
Cirkev sa stará, aby potešenie a vyjadrenie nádeje na večný život nechýbalo nikomu z jej členov. Preto s láskou objíma a prosí aj za tých, ktorí nepraktizovali svoju katolícku vieru alebo si svoju smrť zapríčinili sami. Okrem toho môže odprevádzať do večnosti aj kresťanov z iných nekatolíckych cirkví či spoločenstiev, ak o to slobodne požiadali a ich vlastný vysluhujúci nemôže byť prítomný. Za takýchto kresťanov môže byť odslúžená aj svätá omša za účasti ľudu. Taktiež je možné cirkevne pochovať telesné pozostatky nenarodených detí kresťanských rodičov. Avšak Cirkev rešpektuje rozhodnutie osoby, ktorá verejne a slobodne odmietne kresťanskú vieru a nekoná pre ňu pohrebné obrady, ani za ňu nepredkladá Kristovu obetu vo svätej omši.
Prečo zabezpečiť odslúženie svätej omše za zosnulého?
Kresťanská viera, nádej a láska vedú k tomu, aby príbuzní požiadali kňaza sláviť za svojich zomrelých Kristovu obetu vo svätej omši najmä vo výročný deň ich smrti. Môžu o to požiadať aj priatelia zosnulých. A keďže všetci kresťania tvoria jednu Cirkev, tak miestne cirkevné spoločenstvo si ich pripomína, v modlitbách prosí o ich očistenie od hriechov a o ich začlenenie do spoločenstva svätých v nebi. Umožniť človeku byť v tomto jedinečnom spoločenstve svätých, čiže medzi priateľmi Boha je definitívnym zámerom Boha Otca.
Podmienky vybavenia pohrebu na farskom úrade
- Priniesť List o prehliadke mŕtveho s pečiatkou matričného úradu.
- Rozhodnúť o presnom dátume, hodine a spôsobe pohrebu až po dohovore s miestnym kňazom a v súčinnosti s pohrebnou službou a správcom cintorína, kde zosnulý bude pochovaný.