Svätá spoveď

Čo je spoveď?

Svätá spoveď, alebo sviatosť zmierenia či sviatosť pokánia je chvíľa, ktorú bežne predchádza skľúčenosť z uvedomenia si skutkov vlastnej slabosti a z ich vypovedania kňazovi, ktorú ale okamžite nahrádza pocit nevyjadriteľného šťastia a vnútornej slobody, ktoré prenikajú celého človeka, lebo získal novú šancu na radostný a pokojný život.
Je to chvíľa, kedy kresťan takpovediac žaluje na seba, čiže hovorí svoje ľahké a ťažké hriechy a kňaz ho pozorne a s láskou počúva pri tzv. ušnej spovedi. Je to prostriedok k tomu, aby človek dostal zo seba tieto hriechy a cez kňaza ich odovzdal Ježišovi Kristovi, ktorý toto zlo anuluje a odpustí. Kňaz v tej chvíli koná nielen v mene Krista, ale dokonca v osobe Krista, nakoľko len Kristus má moc odpúšťať a zničiť zlo. Kresťan sa tak môže vydať na cestu vnútorného uzdravenia. Dôsledky týchto hriechov musí samozrejme osobne odstrániť svojim nasadením v nezištnej a obetavej láske podľa príkladu Ježiša Krista, a to v konkrétnych každodenných situáciách.

Čo je hriech?

Hriech v jazyku Biblie znamená „minúť cieľ“. Týmto cieľom je zrealizovať nádherný projekt, pre ktorý nás Boh stvoril ako jednotlivcov i ako spoločenstvo. Z tohto dôvodu nám Ježiš Kristus zanechal svoje slová a skutky, ktoré nás majú viesť, aby sme „neminuli náš cieľ“. Cirkev, ktorú založil ako putujúce radostné spoločenstvo učeníkov milujúcich sa jeho vzájomnou láskou („putujúci Boží ľud“), obohatil darmi, t. z. nástrojmi, ktoré má Cirkev ako Matka používať na sprevádzanie, uzdravenie a obnovenie tých, ktorí v konkrétnej každodennej realizácii tohto životného projektu „minuli cieľ“, teda zhrešili. Hriech totiž zraňuje hriešnika, ľudí okolo neho, celú Cirkev a uráža Boha.
Hriech je teda činnosť (myšlienka, slovo, skutok, zanedbanie dobrého) v rozpore s Ježišovými slovami a usmerneniami jeho Cirkvi. Podľa Ježiša sa rozlišuje medzi hriechom, ktorý spôsobuje duchovnú smrť (tzv. smrteľný: pretrhnutie vzťahu s Bohom), a hriechom, ktorý nespôsobuje duchovnú smrť (tzv. všedný: oslabenie, resp. nalomenie vzťahu s Bohom). Sú aj iné dôležité rozdelenia hriechov.
Smrteľný hriech je, ak sú splnené tri podmienky: musí byť vykonaný dobrovoľne, vedome a vo vážnej veci. Ak jedna z týchto podmienok chýba, hovorí sa o hriechu, ale jeho pripočítateľnosť býva obmedzená, čiže chápe sa ako všedný. Po spáchaní hocijakého hriechu je treba ihneď oľutovať a urobiť akýkoľvek skutok nezištného dobra.
Príklad okamžitej ľútosti: Pane, odpusť mne hriešnemu. Alebo príklad dokonalej ľútosti: Pane Ježišu, ďakujem ti za všetko, čo som v živote dosiahol. Boli situácie, keď som na teba zabudol a nemiloval som ťa nadovšetko. Prosím ťa, odpusť mi a pomôž mi napraviť škody, čo som spôsobil. Zverujem do tvojho milosrdenstva seba i všetkých ľudí. Pomôž mi milovať ťa láskou, ktorú si naozaj zaslúžiš, lebo ty si môj Boh a Pán.

Ako prebieha spoveď?

Na základe individuálneho vyznania hriechov, ich úprimnej ľútosti a ochoty sa zlepšiť kňaz veriaceho poučí a uloží mu skutok kajúcnosti, tzv. pokutu, ktorú má vykonať. Môže to byť napr. duchovné čítanie, modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva alebo iné. Súčasťou spovede je náprava spôsobenej škody (ak je to možné), napr. vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Následne veriaci dostáva kňazské rozhrešenie na znak odpustenia hriechov. Rozhrešenie veriaci dostane spravidla okamžite, okrem niektorých špecifických prípadov. Je to istá forma duchovnej terapie, ktorá má pomôcť človeku napredovať v pokojnom duchovnom živote s Bohom, v radostnom spoločenstve s inými a uzdraviť zranenia spôsobené hriechom.

Správny priebeh spovede:

Pozdrav, prežehnanie sa a predstavenie seba (bez mena):
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. Na poslednej spovedi som bol … (kedy).
Som slobodný/á, ženatý/vydatá, mám x rokov, pracujem ako …
Vyznanie hriechov.
Kňazské poučenie.
Ľútosť:
Bože môj, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.
Kňazské rozhrešenie a záverečný pozdrav.

Kde sa koná spoveď?

Spoveď sa môže konať na hocijakom mieste, kde je zabezpečená ochrana súkromia a dobrého mena kňaza i veriaceho. Odporúča sa na posvätnom mieste, alebo aspoň v prítomnosti kríža, ikony Krista či knihy evanjelií.

Aký je cieľ spovede?

Cieľom spovede je nielen anulovanie skutku, viny a večného trestu za hriech, ale predovšetkým duchovné vyslobodenie spod vplyvu zla, posilnenie a uzdravenie celého človeka, resp. znovu prijatie Božej milosti potrebnej na pokojný rast v ľudskosti a kresťanskej viere, nádeji a láske. Kňaz je preto v úlohe nielen sudcu, ale najmä duchovného lekára a sprievodcu.

Ako často je dobré ísť na spoveď?

I keď je stanovené, že kresťan je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať, odporúča sa požiadať o spoveď častejšie, a to v bežnom režime raz za 1-2 mesiace. Ak spolupracuje s Božou milosťou, také obdobie dokáže vydržať bez ťažkého hriechu. V mimoriadnych krátkodobých situáciách osobných či vzťahových ťažkostí sa odporúča spovedať sa častejšie, nakoľko častá Božia milosť človeka posilní v prežívaných ťažkostiach. Potom sa vrátiť do bežného režimu. Aby sa zabránilo pocitu ponižovania veriaceho, odporúča sa vybrať si jedného stáleho spovedníka, ktorý pozná daného veriaceho.

Kto môže vysluhovať svätú spoveď?

Na základe Ježišových slov apoštolom: „Komu odpustíte hriechy, budú im odpustené, komu zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,23), spovedať a rozhrešiť od hriechov môžu iba kňazi a biskupi.