„Farnosť je miestom načúvania Slovu a rastu kresťanského života;
miestom dialógu, ohlasovania a štedrej lásky; miestom adorácie
a slávenia. Cez vlastné aktivity povzbudzuje a formuje svojich členov,
aby boli činní v evanjelizácii. Je to spoločenstvo spoločenstiev, svätyňa,
do ktorej sa chodia napiť vysmädnutí, aby vládali pokračovať v ceste,
centrum neustáleho misijného snaženia.“ (EG 28)

„Svetlo viery: týmto spojením cirkevná tradícia
označovala veľký dar, ktorý nám priniesol Ježiš Kristus
a ktorý sa v Jánovom evanjeliu predstavuje takto:
‚Ja som prišiel na svet ako Svetlo, aby nik, kto verí
vo mňa, neostal vo tmách‘ (Jn 12, 46).“

„Nesmieme stratiť schopnosť vnímať potrebu zmeny v ľudských srdciach, vo zvykoch a v štýle života. Najväčšie nebezpečenstvo nespočíva vo veciach, v materiálnych skutočnostiach, organizáciách, ale v spôsobe, akým ich ľudia používajú. Otázkou je neustály ľudský sklon uzavrieť sa do vlastných malicherných záujmov a vlastnej skupiny. Táto žiadostivosť v priebehu storočí nadobúdala rozličné podoby. S Božou pomocou je však možné ovládať ju.“ (FT 166)