Chiara Lubichová

Život

Narodila sa v Tridente (Trento, Taliansko) 22. januára 1920, zomrela v Rocca di Papa (Rím, Taliansko) 14. marca 2008.

27. januára 2015 bol začatý proces jej blahorečenia. V celom svete je známa tým, čo Boh cez ňu urobil: stala sa nositeľkou charizmy jednoty, ktorá sa za jej života rozšírila do 182 krajín sveta na všetkých kontinentoch. Túto charizmu dostala od Boha nie pre seba, ale pre Cirkev a celé ľudstvo počas Druhej svetovej vojny, keď mala dvadsať rokov. Vtedy sa v jej srdci zapálil zvláštny oheň lásky k Bohu a blížnym.
Tento oheň sa ukázal nákazlivý: už po dvoch mesiacoch ju nasledovalo 500 ľudí. Táto skupina ľudí dostala názov Hnutie fokoláre, alebo Máriino dielo, pretože – ako povedala ona sama – „Panna Mária sa starala o jeho zrod a rast.“ Vlastný význam „fokoláre“ znamená miesto, kde sa ľudia zhromažďujú okolo ohňa, aby sa zahriali.
Pre svoje konanie Chiara dostala mnoho ocenení a vyznamenaní, medzi nimi Templetonovu cenu za Pokrok v náboženstve; cenu UNESCO za Výchovu k mieru; ocenenie za Ľudské práva; cenu Ochranca mieru od Gándiho inštitútu v Indii; 15 čestných doktorátov, mnohé čestné občianstva a národné i medzinárodné ocenenia.
Jej charizma priniesla nevídané plody v rôznych oblastiach: v ekumenickom dialógu s ľuďmi z iných cirkví, v medzináboženskom dialógu s ľuďmi iných náboženstiev (budhisti, mohamedáni, hinduisti, a iní), a v dialógu s ľuďmi rôznych nenáboženských presvedčení. Priniesla svoju charizmu aj do politiky, medzi poslancov, kráľov a prezidentov. V ekonomike dala vznik geniálnemu projektu Ekonomika spoločenstva, ktorý privítali podnikatelia po celom svete. Mesiac pred svojou smrťou podpísala zakladajúcu listinu univerzitného inštitútu Sophia, v ktorom sa pri vzdelávaní a výchove spája život a myslenie, rôzne kultúry a rôzne disciplíny v prostredí silnej vzájomnej úcty a spolupráce. Hnutie je silne zakorenené a sľubne sa rozvíja medzi rodinami, mladými ľuďmi a vo všetkých odvetviach spoločnosti.

Ako sa charizma jednoty objavila v jej živote?

Chiara ako osemnásťročná mala silnú túžbu: poznať Boha. Filozofia, ktorú študovala na strednej škole, ju neuspokojila. A keďže mala študovať na univerzite, rozhodla sa pre Katolícku univerzitu, ktorá by mohla uspokojiť túto jej túžbu. Ale nepriaznivé vojnové okolnosti, ktoré sa neskôr ukázali ako užitočné, jej v tomto štúdiu zabránili. Práve v tých chvíľach pocítila vo svojej duši jasné a pokojprinášajúce slová: „Ja budem tvojim učiteľom.“
O niekoľko rokov neskôr, keď na matkynu prosbu urobila skutok lásky (jedno veľmi chladné zimné ráno išla kúpiť mlieko namiesto svojich sestier), sa udialo niečo zvláštne: zdalo sa jej akoby sa nebo otvorilo a akoby jej Boh povedal: „Daj sa mi celá.“ Cítila to ako výslovné volanie Boha, na ktoré chcela odpovedať všetkou láskou svojho mladého srdca. Keď to rozprávala svojmu spovedníkovi, on ju utvrdil v tom, že sa môže oddať Bohu navždy. Po svojom zasvätení sa Chiara vyjadrila: „Vydala som sa za Boha! Všetko od neho môžem očakávať.“
V tom čase spoznala niekoľko mladých žien a mužov, ktorí sa stali jej prvými spoločníkmi, a zvolili si tú istú cestu ako ona. Počas nasledujúcich rokov sa k nim pridávali tisíce a tisíce ľudí, ktorí chceli budovať zjednotený svet a búrať bariéry nenávisti a ľahostajnosti: v rodine, v škole, na pracovisku, medzi priateľmi, vo farnostiach či mestách. Ich vlastnosťou bolo a je, že veria v evanjeliovú lásku ako jedinú silu schopnú zmeniť svet. Žijú podľa Zlatého pravidla: „Rob iným, čo by si chcel, aby iní robili tebe”, ktoré sa nachádza vo Svätom písme a v posvätných knihách iných náboženstiev a s ktorým mnohí ľudia súhlasia. Tým vytvárajú nové vzťahy, ktoré vo vernosti vlastnej viere napomáhajú realizovať mier a bratstvo medzi všetkými národmi a náboženstvami.

Boží nástroj

Pápež Benedikt XVI., pri príležitosti Chiarinho pohrebu 18. marca 2008 vo svojom telegrame napísal, že Chiara bola „veľkodušnou Kristovou svedkyňou, ktorá sa nešetrila pri šírení evanjeliového posolstva do každého prostredia súčasnej spoločnosti a bola vždy pozorná na ‚znamenia čias.
Je veľa dôvodov, prečo vzdať vďaku Pánovi za dar, ktorý Cirkev dostala v tejto žene neochvejnej viery, tichom poslovi nádeje a mieru, zakladateľke rozsiahlej duchovnej rodiny, ktorá zahŕňa mnohé oblasti evanjelizácie.
Chcel by som predovšetkým poďakovať Bohu za službu, ktorú Chiara preukázala Cirkvi; službu tichú a výraznú, vždy v súlade s učením Cirkvi: ‚Pápeži nás vždy chápali,‘ hovorievala. A to preto, lebo Chiara a Máriino dielo sa vždy snažili odpovedať s poslušnou vernosťou na každú výzvu a prianie pápežov. Nepretržité puto s mojimi uctievanými predchodcami od Božieho služobníka Pia XII., blahoslaveného Jána XXIII. až k Božím služobníkom Pavlovi VI., Jánovi Pavlovi I. a Jánovi Pavlovi II. je toho konkrétnym svedectvom. Myšlienka pápeža, podľa ktorej sa Chiara orientovala, bola pre ňu bezpečnou smernicou. Ak sa pozrieme na iniciatívy, ktoré vyvolala, mohli by sme dokonca povedať, že mala takmer prorockú schopnosť myšlienku pápeža vytušiť a v predstihu uskutočniť.
Jej dedičstvo prechádza teraz na jej duchovnú rodinu. Panna Mária, ktorá bola pre Chiaru stálym vzorom, nech pomáha každému pokračovať po tej istej ceste a prispievať k tomu, čo napísal milovaný Ján Pavol II. v predvečer Jubilejného roka 2000: aby Cirkev bola stále väčšmi ‚domovom a školou spoločenstva.‘”