V čarovnom, voňavom adventnom čase stále dotieravejšie stretávame jeden nový takzvaný sviatok, ktorý sa u nás na Slovensku zaviedol. Je ním tzv. „Black Friday – Čierny piatok“, ktorý predstavuje dokonalé moderné náboženstvo.
V prvom rade treba vedieť, že konzumná mentalita je súčasťou každej náboženskej skúsenosti. Uctievanie a liturgia boli vždy aj zážitkami uspokojovania telesných potrieb a nielen duše. Napríklad pri katolíckej svätej omši sa stimulujú všetky zmysly: sluch (piesne), zrak (umenie), vôňa (kadidlo), chuť (chlieb a víno), hmat (sochy a obrazy svätých). Podobne je to aj v iných náboženstvách, kde duchovný rozmer je len jeden z mnohých. Naši prastarí rodičia, ktorí plnili kostoly a náboženské slávnosti, sa nezaujímali o osobnú skúsenosť s Bohom. Nedeľná omša a prikázané sviatky boli predovšetkým oslavou spoločenského stretávania sa, života, hodovania. Boh a svätí boli dôležitou zámienkou na procesie, ale hlavnými protagonistami sviatku boli ľudia.
Čierny piatok, ktorému dal vznik kapitalizmus, vznikol ako moderný sviatok procesií (pred obchodmi), ako sviatok potreby dotknúť sa vytúženého predmetu, ako sviatok radosti zo získania toho predmetu. Ľudia najprv súťažili prostredníctvom honosného spotrebného tovaru (oblečenie, domy, autá,…), kde práca nebola dôležitá. Teraz sa však aj sám sviatok mení. A preto je dôležité v krásnom adventnom období rozpoznať negatívne úskalia osláv tohto nového konzumného náboženstva. Lebo konzumný kult – i keď si to mnohí neuvedomujú – vyprázdňuje dušu ľudí oveľa radikálnejšie než všetky komunizmy a socializmy sveta.
Prvou novinkou tohto sviatku konzumu je, že uctievaným bohom je spotrebiteľ, nie kupovaný predmet. „Bohov-spotrebiteľov“ sú teda miliardy. Čiernopiatkové zľavy hovoria, že kto sa v tento deň obetuje, nie je spotrebiteľ, ale firma, ktorá „obetu“ robí v prospech svojho spotrebiteľa. Je to malá obeť-dar, aby sa kapitalizmus ochránil pred skutočným darom, ktorého sa strašne bojí – ochotou slobodne obetovať seba pre dobro druhých, ako to ukázal Kristus.
Druhou novinkou je koniec komunitného rozmeru tohto nového náboženstva. Aktuálne už nekupujeme v preplnených obchodoch (chrámoch) a procesiách, ako to bolo na začiatku. Teraz k nám darček poslušne a rýchlo prichádza priamo domov jednoduchým kliknutím bez toho, aby sme cestou stretli nejakého človeka.
A napokon tretia novinka. V rámci prípravy na tento sviatok sa opakovalo: „Teš sa a daruj si čierny piatok!“ Kresťanské sviatky sa sústreďujú na darčeky, ktoré treba niekomu darovať a niekto iný ich má prijať. Dnes sa však oslavuje self-láska, ktorá je koncom kresťanského humanizmu obdarovávania. Jediným suverénom sa tak stáva jednotlivec, ktorý obetuje sám sebe.
V tomto vymazaní skutočného významu darovania, ako nás to naučil Ježiš Kristus, spočíva Achillova päta tohto nového náboženstva konzumu: je to túžba. Žiadnu túžbu totiž nemožno skutočne uspokojiť tovarom, a už vôbec nie self-darčekami, pretože podstatou túžby je túžiť po niekom, kto po tebe túži; čo dosahuje vrchol v kresťanskej nadšenej oslave Boha, ktorý túži po ľuďoch túžiacich po šťastnom, večnom živote s ním.
Sviatky Vianoc sú teda krásne a neodmysliteľné, lebo počas nich sa my sami stávame darom pre iných, ktorí nás milujú a túžia po nás. Zakaždým, keď sa na druhých pozrieme, vidíme v nich oči, vôňu a chuť tých, ktorí nás milujú. V self-darčeku cítime len vôňu a chuť seba samých, čiže nekonečný smútok.
Vďaka Bohu príde čas, kedy pocítime hlad po skutočných túžbach. A práve tento hlad skôr či neskôr spôsobí koniec tohto nového globálneho náboženstva konzumu. Veľkou nádejou je, že medzitým niekde stále žijú (a aj prežijú) skutočné spoločenstvá so vzájomnou bratskou láskou, s touto veľkou túžbou, ktorou je Boh sám.
Ľudovít Pokojný, farár